Zo života podľa seba

SOM TÝM, KÝM CHCEM BYŤ. A NIE JE TO ŤAŽKÉ

Chcem pracovať z domu, venovať sa svojim malým firmám, občas ležať v knihách, inokedy sa túlať v lesoch. Chcem precestovať svet s jedným ruksakom na chrbte. Chcem cítiť motýliky v bruchu a také to súznenie. Aj po rokoch. Chcem piť horúce kakao v mojom útulnom drevenom dome. Chcem mať tak akurát vecí a mať v nich poriadok. Chcem občas kašlať na povinnosti a iba tak byť.

Ani som nezbadala, kedy sa väčšina tých CHCEM zmenila na MÁM/ROBÍM/SOM. (Už iba ten dom chýba :)) A hovorím si, mám iba šťastie, že som to dosiahla? Veď som sa nakoniec nemusela až tak snažiť, odriekavať si, či drieť, aby som o pár dekád neskôr mohla povedať, že dokelu áno, konečne som dosiahla svoje ciele. Bolo to jednoduchšie, ako všetci tvrdia:

🌿 Pre Mareka som sa rozhodla v nádhernom poli plnom slnečníc. O jedenásť mesiacov na to sme rozbehli prvé podnikanie, dva roky po zoznámení odomykali náš bratislavský minibyt. Od slnečnicového septembrového popoludnia ubehlo už sedem rokov. A stále to drží.

🌿 Vďaka podnikaniu som nikdy „normálne“ nepracovala. Robím z domu odjakživa, a tak mi je jednoducho dobre. Som sama sebe pánom, a keďže robím to, čo mám rada, je pre mňa moja práca iba málokedy naozaj prácou.

🌿 Bývanie ešte iba riešime, ale konečne sa to rysuje. Ono vymyslieť a postaviť dom, v ktorom (ideálne) prežijete celý život nie je iba tak. A nás doteraz držala (a ešte posledný rok drží) v hlavnom meste škola. Preto zatiaľ „iba“ snívame, kreslíme, plánujeme, testujeme čo a ako (ne)chceme a makáme (aby bolo za čo stavať).

🌿 Veľa čítam, varím, túlam sa lesom a užívam si každodenných maličkostí, ktoré brutálne dôležité. Keď mám chuť zbalím ruksak a vyrážam za dobrodružstvom. Veľa píšem. Sem-tam si introvertím. A rada sa smejem.

Dosiahnutie takéhoto života ale nebolo podmienené kilometrovými útekmi z komfortnej zóny. Ono sa to tak dnes hovorí (a vyskakuje to na človeka pomaly z každého motivačného citátu), že dosiahnutie cieľov je možné iba ak obetujete veľa potu, krvi, nervov a času. A to väčšinu ľudí rovno odradí. Jasné, občasné šliapnutie za jej hranicu potrebné je. Aj to prekonanie sa. Či zamakanie. Ale nemusíte robiť veci, ktoré sa vám bytostne priečia. To ani náhodou.

JEDNODUCHO BUĎTE TÝM, KÝM STE

A hoci prídu chvíle, kedy budete musieť robiť niečo, čo nechcete, aby ste potom mohli robiť veci, ktoré milujete, nie je to AŽ TAKÉ ťažké ako sa hovorí. Naozaj. Ani také nepríjemné. Robíte to predsa pre seba.

Ak som sa za posledný rok niečo naučila, tak je to fakt, že ŽIŤ ŽIVOT PODĽA SEBA JE POMERNE JEDNODUCHÉ. Stačí sa dať na prvé miesto a počúvať sám seba, nie všetkých okolo, či nejaké spoločenské dogmy.

🌿 Ak chcete rozbehnúť podnikanie, otvorte si živnosť a urobte webovú stránku.
🌿 Ak chcete napísať knihu, sadnite si na zadok a píšte.
🌿 Ak chcete cestovať, kúpte letenku a choďte.

Je to váš život. A vy máte právo prežiť ho podľa svojich predstáv a cieľov.

ALE JA NEMÁM PENIAZE!

Áno, áno. Pravdepodobne máte nachystanú túto výhovorku. 🙂 Ale ja stále hovorím – nezáleží na tom, koľko peňazí máš, ale ako s nimi hospodáriš! V tom je celé tajomstvo úspechu. Aj my sme mali mnohokrát naozaj málo peňazí. Práve preto dnes viem, že cesta k nim vedie iba cez dobrú finančnú gramotnosť.

Veľa rokov sme chodili s myšlienkou na vlastné auto. Lízing sme nechceli, na účte sa nám neváľalo x tisíc, ktoré by sme mohli chytiť a buchnúť do auta. A my sme chodili, snívali… ale. No nič. 😀 Asi takto pred rokom sme si urobili spoločný účet, ktorý sme si rovno pomenovali Naše autíčko a posielali tam všetky peniaze, ktoré sa len dali. Maximálne sme sa sústredili na napĺňanie tohto účtu. A čím viac sme sa sústreďovali, čím viac sme šetrili, tým rýchlejšie to išlo. A za cca trištvrte roka sme si z ruky kúpili úžasné auto. Možno sme za tých cca 9 mesiacov chodili menej do kina, či viac varili doma, ale máme ho. A je to úžasný pocit, kedykoľvek doň sadneme.

Čo tým chcem povedať. Nedávajte si peniaze ako prekážku. Väčšinou to chce iba malé zmeny vo vašom živote (získať viac klientov, kupovať menej kníh, nedávať si každý týždeň pizzu, či každý deň kávu). Malé rozhodnutia robia veľké. Ale potom, keď to dokážete, ste maximálne spokojní. Že sa to podarilo. Že ste to zvládli. A že ste tam, kde ste.

A presne o toto tu ide.

PRESTAŇTE BRZDIŤ SAMÝCH SEBA

Jasné, nie je všetko slniečkové. A nie všetko ide jednoducho. Aj ja som plakala, keď nám padol celý e-shop a tým pádom nechodili objednávky. Alebo keď som nevedela kam sa raz z tohto minibytu pohneme.

Takže viem, že si možno hovoríte, že to tak trošku zľahčujem. Že žiť život podľa seba nie je také jednoduché.

Ale verte mi, že kopa vecí je rozhodne jednoduchších, ako si myslíte. Že väčšina vašich obáv sa NIKDY nesplní. A že život je iba jeden, takže je rozumnejšie si párkrát nabiť hubu na ceste za tým svojim šťastím, ako na dôchodku banovať. V tom šťastí si najčastejšie bránime my sami a nie rodičia / kamaráti / zdravie / peniaze / situácia / deti / názory…

SKOČ, KRÍDLA ROZTIAHNEŠ CESTOU

Nemyslím si, že žiť život podľa seba je sebectvo. Naopak. Je to to najlepšie čo pre seba môžeme urobiť a to i v prípade, že sa občas niečo nepodarí a vy spadnete (alebo veľmi dlho čakáte, kým ta krivá ofina dorastie). Stále je ale lepšie si povedať a sakra ako premýšľať aké by to bolo, keby…

Toto motto (skoč, krídla roztiahneš cestou) je poslednú dobu pomerne rozšírené. A mne sa páči. Hops do podnikania. Hops do života v horách. Hops do bláznivej cesty cez pol sveta.

Jasné, možno sa tie krídla nepodarí roztiahnuť vždy. Veď aj ten malý drozd nie je najlepší letec na svete už od chvíle, kedy vypadne prvýkrát z hniezda. Ani vy možno nebudete na prvý pokus dokonalí. Ale nabudúce sa to už podarí.

Pretože vo výsledku medzi tým, že si ako dieťa spálite ruku o sporák, či prilepíte jazyk o cencúľ, a medzi iným failom v živote nie je rozdiel. Všetko sú to lekcie, vďaka ktorým sa posúvame dopredu. Naviac, čo je chyba pre jedného, môže byť úspech pre druhého – záleží iba na uhle pohľadu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *