Zo života podľa seba

ROBTE VECI DOBRE, OSTATNÍ SA PRIDAJÚ

Niekedy sa stáva, že o biznise sa najviac naučíme v nepodnikateľskom prostredí. Bežné životné okamihy, to ako sa správame a reagujeme. Všetko nás formuje. Nás ako osobnosti. Nás ako podnikateľov.

Ja som sa cez leto pochopila jednu vec. Že keď robíte veci dobre, ostatní sa pridajú. Nemusíte ich prehovárať, nútiť, zachraňovať. Už iba tým, že STE ich motivuje pohnúť sa vpred. A je jedno či ide o bežné situácie, podnikanie, vzťahy. V predchádzajúcom článku som si zaumienila, že nebudem zachraňovať, ale INŠPIROVAŤ. To sa zatiaľ darí. V tom človečom meradle. Ale tu záchranu toto leto fakt niekto potreboval…

3 čierno-biele klbká

Objavili sa zo dňa na deň. Nevedeli sme, koho sú. Vyhodil ich tam nejaký magor? Alebo ich tam schovala mama mačka a viac sa nevrátila? Každopádne tam boli. 3 malé čierno-biele mačiatka. V susedovej búdke, ktorú plánoval zlikvidovať. Mali možno štyri týždne, ešte sa iba tak motkali po zemi a smutno mňaukali. Nedalo mi. Však kto ma poznáte viete, aký som hrdý zvieratkomil. Proste nemohli zostať samé. Bez záujmu ostatných. Hladné. Uff. 🙁

Nakúpili sme mačacie jedlo, padli litre mlieka. Chodili sme za nimi 2-3x denne a tie tri prcky sme zachránili. Vypiplali. Postupne sa nás báli čoraz menej a menej, neskôr sa dali hladkať, spokojne priadli, maznošili sa. Dokonca nás vyzerali, kedy už prídeme. Pchali hlavy pod prúd mliečka, ktorý sme im liali do misky, driapali sa mi po nohaviciach. Proste ožili. A ožili aj všetci okolo.

img_3202

Pôvodne sme sa mačičkám venovali iba my. Nikto ich veľmi neriešil. A ja som začínala rozmýšľať kam drobce umiestniť, kde im nájsť tých najideálnejších páničkov. Však Facebook preplnený opustenými zvieratkami. Útulky totálne zúfalo praskajú vo švíkoch. A ja (keďže som ich už považovala za svoje) s mojimi prehnanými nárokmi na kvalitu budúcich majiteľov. 😀 Ale keď proste robíte dobro, veci sa rozhýbu správnym smerom a niektoré sa jednoducho vyriešia aj samé. 🙂

Dobro stojí za to

Po viac ako týždni v miske s mliekom pribudol namrvený chlebík. Potom si ľudia zobrali prvé mačiatko, to najchlpatšie. Môjho favorita! Musím uznať, že mi tým veľmi zjednodušili dilemu, či si jedno nenechať. O pár dní neskôr už mali domov všetky tri. A dve zostali u susedov na našej ulici. Chodia sa vzájomne navštevovať, pohrať sa. A ja ich sem-tam vidím ako rastú, keď dobehnem k našim na víkend.

Mohli sme ich nechať tak a tvrdiť, že mačky sa zaopatria samé. Mohli sme ich hodiť do prvého útulku a mať pokoj. Tvrdiť, že to nie je náš problém. Ale to nie je náš štýl. 🙂 Niekedy urobiť dobro sám a plnohodnotne stojí za to. Čo niekedy. Vždy to stojí za to! 🙂 A je jedno, či ide o nevinné zvieratká alebo podnikanie. Keď robíte veci správne, nenápadne motivujete ostatných, aby robili to isté. Od chlebíka v mliečku, až po osvojenie opustených mačiatok. Keď robíte biznis poctivo a podľa pravidiel, motivujete druhých ľudí, aby podnikali slušne tiež. Vidia, že to ide. A že to zase nie je až také ťažké.

Nech robíte čokoľvek v živote. Od práce, vzťahu až po varenie večere. Robte to poctivo. Nielen kvôli sebe. Nikdy totiž neviete koľko ľudí sa vďaka tomu pohne tým správnym smerom. A či tým niekomu nezachránite život. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *